Anton Marcinčin
ekonóm

Mám rád OZ Pracujúca Chudoba. Je to presne ten typ aktivity, ktorej hovoríme občianska spoločnosť: nečakám, nefrflem, nenadávam, nevybavujem, ale konám a získavam pre svoje návrhy podporu. Transparentne. Preto je Pracujúca Chudoba úspešná.

Je zrejmé, že za návrhmi 18 opatrení je mnoho (dobrovoľníckej) práce; že zasahujú do dôležitých oblastí života jednotlivcov, rodín a spoločnosti. Je zrejmé, že nie každý musí so všetkými súhlasiť, že nie všetky majú pre každého rovnakú prioritu. To je v poriadku a v situácii, ktorej sa nachádzame, to nie je podstatné. Snáď by som len dodal - rozlišujme medzi veľkými a maličkými firmami.

Dôležité je, aby sme sa o týchto témach odborne a systematicky bavili a nebáli sa prekračovať zažrané vzorce uvažovania. Od chvály agregátneho HDP a priemernej mzdy ku konkrétnym životným situáciám. Od veľkého výberu tovaru a podpore medzinárodného obchodu k skromnosti a podpore miestneho. Od lacných plastov k drahšiemu ľanu a drevu. Od poznávania diaľok k lokálnym výletom. Lebo zmena klímy. Od opakovania poučiek po prípravu na nové technológie.

Nie tak dávno sa začala vytrácať stredná trieda a príjmy sa polarizovali na dvoch koncoch. Ale aj nie tak dávno ženy získali volebné právo a v sobotu sa prestalo pracovať. Výborne, Pracujúca Chudoba!

Saša Uhlová
česká novinárka

Žijeme v nejbohatší části světa v době velkého technologického pokroku a zdánlivé prosperity, ze které ale netěžíme zdaleka všichni. Řada lidí pracuje do úmoru, jsou nuceni chodit do práce nemocní, dělat nucené přesčasy, nemají dobré smlouvy. Iniciativa Pracující chudoby je potřebná, protože se tyto skandální skutečnosti snaží změnit.

Zoroslav Smolinský
predseda Moderných odborov

Ako odborár s dlhoročnými skúsenosťami zo Slovenska, ale i zahraničia, viem o množstve systémových problémov, ktoré deformujú pracovné prostredie na Slovensku. Tento dokument z dielne OZ Pracujúca Chudoba je asi najkomplexnejším návrhom ponúkajúcim riešenia, ktoré pomôžu zamestnancom a zároveň nepoškodzujú druhú stranu. Je naozaj potrebné presmerovať slovenskú politiku zo zákopov k spolupráci a k riešeniam, ktoré sú v prospech občanov a spoločnosti ako takej, pretože stredobodom všetkých snáh nemá byť ekonomika sama o sebe, ale ľudia, ktorí sú jej motorom.

Mgr. Alexander Ač, PhD
vedec a ekológ, Ústav výskumu globálnej zmeny AV ČR, v.v.i.

Existenciu chudoby a extrémnych rozdielov v príjmoch a majetku možno zaradiť medzi jeden z najväčších globálnych problémov spoločnosti. Mnohé negatívne spoločenské javy sú spojené práve s nerovnomernou distribúciou bohatstva. Akékoľvek snahy o zmierňovanie chudoby, či presnejšie zmierňovanie príjmových a majetkových rozdielov, vnímam ako jednu z hlavných podmienok k udržateľnejšej spoločnosti.

Monika Uhlerová
viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov

Iniciatíva občianskeho združenia Pracujúca chudoba obsahuje množstvo návrhov a opatrení, ktoré sú programovou prioritou odborov a každodennou náplňou ich úsilia a práce. Na Slovensku je však pozícia zamestnancov voči zamestnávateľom stále nevýhodná, povedomie o právach častokrát nízke a ich vymožiteľnosť demotivujúca. Preto som rada, že existujú iniciatívy a silnejúce hlasy, ktoré sa spolu s odbormi snažia postavenie pracujúcich na Slovensku zlepšovať. A medzi tieto hlasy patrí aj hlas Pracujúcej chudoby.

doc. Ing. Tomáš Želinský, PhD.
docent Ekonomickej fakulty, TU Košice

O tom, či máme na Slovensku ukazovatele ako produktivita práce alebo podiel miezd na HDP lepšie alebo horšie ako západná Európa, sa môžeme baviť donekonečna. V agregovaných štatistikách si každý (a takmer vždy) dokáže nájsť to, čo „potrebuje“ a obhájiť svoju „pravdu“. Takéto údaje nám odhaľujú iba časť reality. Pozrime sa na situáciu priamo v domácnostiach cez údaje EU-SILC 2017 (zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností). Ako to napríklad vyzerá v „typickej“ 4-člennej slovenskej domácnosti (2 dospelí a 2 deti), kde obaja dospelí sú zamestnaní na plný pracovný úväzok?

Približne 40 % takýchto domácností má pracovný príjem (v súčte za oboch pracujúcich) nižší ako 1500 EUR mesačne (v čistom vyjadrení cez 1200 EUR mesačne). Keď k tomu prirátame aj ostatné príjmy, podiel takýchto domácností klesne zo 40 % na približne 30 %. Je to veľa? Málo? Pozerajme sa na tento problém nielen cez agregované údaje, ale aj z pohľadu reálnych zamestnancov. Je len prirodzené, že zamestnávatelia budú tlačiť na znižovanie miezd a naopak, zamestnanci na ich zvyšovanie.

Nezabúdajme však, že jedna skupina bez tej druhej existovať nemôže. Možno je už načase začať hľadať rezervy, ktoré na Slovensku máme – aby sme dokázali zvyšovať mzdy zamestnancov bez toho, aby sme poškodili zamestnávateľov. Myslím, že kauzy, ktoré počas posledných rokov prehrmeli Slovenskom, poukazujú na skutočnosť, že veľká časť prostriedkov z celého systému akosi stále uniká k „vyvoleným“ jednotlivcom a skupinkám. Kedy sa to konečne zmení?

Podľa môjho názoru by vo vyspelej spoločnosti zamestnanec pracujúci na plný pracovný úväzok nemal byť ohrozený rizikom chudoby. Aj to je jeden z problémov, s ktorými sa OZ Pracujúca chudoba snaží bojovať, v čom ich plne podporujem.

Stanislav Mičev
generálny riaditeľ Múzea SNP, prezident Inštitútu regionálnej politiky, regionálny politik.

Dlhodobo si všímam zlú sociálnu situáciu ľudí síce pracujúcich, ale napriek tomu žijúcich na hranici prežitia. Je zrejmé, že s tým treba niečo robiť, preto sa hlásim k iniciatíve Pracujúcej chudoby.

MUDr. Šimon Žďarský
rehabilitačný lekár, poslanec mesta Trenčín, zakladateľ Diskusný klub

V ideálnom svete sú si zamestnanec a zamestnávateľ rovní a slobodne sa rozhodujú. V svete skutočnom má v tomto vzťahu obrovskú prevahu zamestnávateľ. Občianske združenie Pracujúca chudoba mravenčou každodennou prácou zmierňuje tieto nerovnosti a namiesto rozprávania tak príznačného pre niektoré neziskovky majú aj reálne výsledky. Preto ich podporujem.

Miroslav Chládek
predseda odborovej organizácie v KIA

Som predseda odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa, ktorý priamo zamestnáva viac ako 3700 ľudí a v rámci Slovenskej republiky patrí medzi tzv. významných zamestnávateľov. Keďže pri svojej práci pri obhajovaní a zastupovaní záujmov zamestnancov som bol so svojimi kolegami už viackrát nútený obrátiť sa na orgány štátneho dozoru, mám bohužiaľ viacero skúseností, že tieto inštitúcie, ktoré by v prvom rade mali byť podľa môjho názoru na ochranu zamestnancov - občanov Slovenska, túto svoju úlohu neplnia dostatočne. Či už za to môže nedostatočná legislatíva alebo neochota konať voči významnému zamestnávateľovi nemôžem posúdiť, ale alibistické rozhodnutia z orgánov štátneho dozoru s odkazom "obráťte sa na súd" tieto inštitúcie stavajú do pozície štatistov.

Preto s nádejou uskutočnenia zmeny vo fungovaní orgánov štátneho dozoru podporujem Iniciatívu Pracujúcej Chudoby, aby s touto iniciatívou oslovili našich volených zástupcov, ktorí myšlienky obsiahnuté v iniciatíve presadia do praxe.

Tomáš Profant
výskumník na Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe, odborný asistent na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK

Rovnosť je základom prosperujúcej spoločnosti. Iniciatíva Pracujúcej chudoby k boji za ňu pripája mnohé ďalšie zmysluplné a reálne uskutočniteľné opatrenia. Preto ju s radosťou podporím.

František Gajdoš
Predseda Tradičných Odborov (ZO OZ KOVO) Jaguar Land Rover Slovakia, predseda rady mladých odborárov KOZ SR

Vo výstižnom názve občianskeho združenia „Pracujúca chudoba“ sa nájde veľmi veľké množstvo pracujúcich ľudí v našej krajine. Dovolím si povedať, že títo ľudia nemajú žiadne prehnané požiadavky či očakávania, chcú iba poctivo pracovať a dôstojne žiť. To je z môjho pohľadu základné právo každého človeka.

Vnímam ako obrovskú tragédiu, pokiaľ pracujúci človek nedokáže z toho čo zarobí poskytnúť sebe a svojim najbližším dôstojné podmienky pre život. Neviem si ani predstaviť tú frustráciu a demotiváciu, chodiť denne do práce s pocitom, že za svoju mzdu nedokážem dať rodine to, čo potrebuje. Pokiaľ sa toto deje vo firmách, ktoré produkujú vďaka práci zamestnancov vysoké zisky, dá sa hovoriť doslova o zneužívaní týchto ľudí.

Osobne to dávam za vinu dvom hlavným faktorom:

1. Veľmi slabá organizovanosť a ochota zamestnacov organizovať sa. Za tento problém si môžeme z veľkej časti sami. Je potrebné sa však pozrieť aj do našich odborárskych radov, aby sme zistili, kde robíme chybu a čo by sme mohli robiť lepšie.

2. Druhým faktorom je legislatívne nastavenie, ktoré je omnoho viac naklonené zamestnávateľom, ako nám zamestnancom.

V tejto oblasti sa aj vďaka odborovým hnutiam, či aktivite PCH darí postupne maličkými krokmi zlepšovať postavenie zamestnancov, avšak mám za to, že je potrebné zrýchliť tempo, ktorým tieto opatrenia pribúdajú.

Z toho dôvodu vítam a oceňujem tzv. „Iniciatívu Pracujúcej Chudoby“, ktorá je komplexným sumárom opatrení, na zlepšenie pracovného prostredia. Verím a dúfam, že sa nájde politický subjekt, ktorý si z tohto dokumentu osvojí čo najviac bodov do svojho volebného programu, pretože naša krajina akútne potrebuje politikov, ktorí sa budú zaoberať reálnymi problémami bežného človeka.

doc. Richard Sťahel, PhD.
filozof, Filozofický ústav SAV, Bratislava

Občianske združenie Pracujúca chudoba prichádza s požiadavkami, ktorých presadenie by umožnilo napĺňať duch platnej Ústavy SR a to predovšetkým oblasti sociálnych, ale aj občianskych práv. Prehlbujúca sa sociálna nerovnosť totiž z dlhodobého hľadiska podkopáva predpoklady občianskej spoločnosti, takže aktivity Pracujúcej chudoby majú podľa mňa omnoho väčší význam než len zmierňovanie nerovnosti občanov na pracovnom trhu. Súčasná, a to nielen slovenská spoločnosť však v dôsledku prehlbujúcej sa majetkovej a príjmovej nerovnosti netrpí len sociálnou deštrukciou, ale aj environmentálnou devastáciou. Oba tieto javy sú vzájomne prepojené a podmienené, preto by sa napr. mala zdaňovať nielen renta, ale predovšetkým uhlíková stopa (emisie uhlíka, metánu a ďalších skleníkových plynov a znečisťujúcich látok) a produkcia odpadu. Bez zmiernenia sociálnej nerovnosti nie je možná environmentálne dlhodobo udržateľná spoločnosť, preto považujem aktivity Pracujúcej chudoby za veľmi prínosné.

Jan Drahokoupil, PhD
Ekonomický analytik Evropského odborového institutu(ETUI) v Bruselu

Slovensko si v devadesátých letech vybudovalo poměrně solidní institucionální rámec pro sociální dialog a kolektivní vyjednávání, které je nezbytný pro zajištění dobrých pracovních podmínek pro všechny a také pro boj s nerovností a chudobou. Ten však nemůže fungovat bez toho, aby se naplnil iniciativou zdola. A právě to se ne vždy daří. Sdružení Pracujúca chudoba přispívá svou činností k té tolik potřebné revitalizaci hnutí za práva pracujících. Přichází s také s opatřeními, které legislativní rámec modernizují tak, aby byl relevantní pro současné výzvy.

Proto sdružení Pracujúca chudoba fandím. Podařilo se jim otevřít zásadní debatu o tom, jak se dostat z pasti ekonomiky založené na nízkých mzdách. Jejich argumenty jsou založené na poctivé práci s daty a reflektují mezinárodní zkušenosti. Sdružení se již podařilo prosadit několik užitečných nástrojů, které zlepšují postavení zaměstnanců na Slovensku. Soubor opatření, které teď navrhují, identifikuje další klíčové problémy a nabízí konkrétní způsoby, jak zlepšit životní a pracovní podmínky. Držím palce.

Pavol Húšťava
predseda Základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu pri ECCO Slovakia a.s. Martin

V našej krajine máme plno nadácií, inštitúcií, organizácií, iniciatív a politikov, ktorí nás prakticky denne z médií presvedčujú o tom, aké zlé máme u nás podnikateľské prostredie a majú plno nápadov, ako ho zlepšiť. No len málokto sa venuje „zamestnaneckému prostrediu“. Som rád že vzniklo združenie Pracujúca chudoba a prichádza so svojimi iniciatívami práve na zlepšenie toho zamestnaneckého prostredia. Prostredia, ktoré sa týka miliónov slovenských zamestnancov, ktorí vytvárajú našim a aj zahraničným podnikateľom a zamestnávateľom hodnoty. Hodnoty o ktoré by sa mali podnikatelia a zamestnávatelia so svojimi zamestnancami viac deliť.

Daniel Rabina
marketingový expert a producent

Onedlho si pripomenieme 30 výročie nežnej revolúcie. V tejto súvislosti je na čase, aby sme priznali, že rok 1989 nepriniesol iba pozitívne spoločenské zmeny. Na jednej strane sme získali slobodu, možnosť cestovať, voliť, či podnikať. Chvála Bohu ako aj tým, ktorí sa pričinili. Nemenil by som. Zároveň sa však stalo to, čo si asi nikto z ľudí mrznúcich na námestiach neprial. Státisíce našich spoluobčanov prišli o prácu i dôstojnosť. Ich životná úroveň prudko klesla, čo poznačilo aj ich najbližších. Hovorím o robotníkoch a robotníčkach, družstevníkoch a družstevníčkach, predávačoch a predávačkách. Jednoducho o "ľuďoch práce". Ľuďoch, ktorí sa stali prvými obeťami mečiarovského rabovania a miklošovsko-kaníkovskej pravicovej politiky. Je na čase, aby sme týmto ľuďom splatili dlh. Morálny i hmotný.

Radi si nahovárame, že Slovensko je úspešným príbehom. Nie je a nebude, kým to tak nebudeme cítiť VŠETCI bez ohľadu na to, či pochádzame z Bratislavy alebo Medzilaboriec. Bez ohľadu na to, či sme vysokopostavení manažéri alebo ľudia z fabrík. Bez ohľadu na to, či sme sa narodili so svetlejšou alebo tmavšou farbou pleti. To je moja vízia šťastnej a úspešnej krajiny. Iniciatíva Pracujúcej chudoby by mohla byť kompasom k jej naplneniu.

Juraj Marušiak
historik a politológ

Sloboda, blahobyt a demokracia nemôžu existovať bez rešpektovania ľudskej dôstojnosti. Predstava, že by sme mali akceptovať, že najmenej tretinu svojho dňa by sme sa svojej dôstojnosti mali vzdať, je vlastná totalitným režimom, ale aj technokratom, ktorí čoraz viac dávajú najavo, že im je demokracia na príťaž. Sen o Európe bol snom o dôstojnom živote. Návrhy Pracujúcej chudoby prispievajú k tomu, aby sa život ľudí stal dôstojnejší a aby sme sa mohli cítiť ako občania aj v pracovnom čase. Ukazujú, ako úzko je otázka sociálna prepojená s otázkou demokratickou. Preto iniciatíve Pracujúcej chudoby vyslovujem podporu a myslím si, že by sa mali stať dôležitou súčasťou predvolebnej i povolebnej debaty.

PhDr. Zuzana Kusá, CSc.
sociologička, Sociologický ústav SAV

Ďakujem za dôležitú a prospešnú prácu, ktorú robíte v prospech ľudí. Rada sa pripájam k dobrej veci.




Alexej Dobroľubov
analytik Inštitútu zamestnanosti

Občianske združenie Pracujúca chudoba opäť dokázalo, že ako jedna z mála organizácii na Slovensku dokáže priniesť na stôl zaujímavé myšlienky k problematike miezd a pracovných podmienok.

Najnovšia programová iniciatíva patrí k dokumentom, ktoré majú dobrý potenciál naštartovať predvolebnú debatu o tom, čo voličov zaujíma.

Iniciatíva Pracujúcej chudoby odpovedá na to, čo považuje ešte stále mnoho zamestnancov na Slovensku za problém: mzdy a pracovné podmienky, ktoré by mohli byť mnohých podnikoch objektívne vyššie a lepšie.

Nástroje zvolené Pracujúcou chudobou nebude každý považovať za optimálne, ale je to politický dokument, ktorý politickým stranám ukazuje, ako sa odpovedá na výzvy doby.

Stanislav Ľupták
predseda Základná organizácia OZ KOVO Podpolianske strojárne Detva

Veľmi oceňujem ako sa OZ Pracujúca chudoba podarilo v spoločenskej diskusii nastoliť tému nízkych miezd a zlého zamestnaneckého prostredia ako takého a som za to nesmierne vďačný.

Návrh viacerých opatrení, ktoré obsahuje predmetná iniciatíva je aj súčasťou požiadaviek Odborového zväzu KOVO a predpokladám, že bude aj súčasťou požiadaviek KOZ SR adresovaných v období pred parlamentnými voľbami politickým stranám, ktoré sa budú uchádzať o dôveru občanov a preto s touto iniciatívou môžem len súhlasiť a určite ju budem podporovať.

Alena Krempaská
programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv

Iniciatíva opatrení na zlepšenie práv zamestnancov je veľmi dôležitým krokom k tomu, aby sa konečne začalo rozprávať o neférovom zaobchádzaní na pracovisku či mzdách na hranici prežiteľnosti. Doteraz sa nesprávne chápalo, že ľudské práva končia tam, kde zamestnanec prekročí brány firmy. Verím, že sa aj vďaka nasadeniu Pracujúcej chudoby podarí princípy férovejšieho postavenia zamestnancov pretaviť aj do reality.

Tomáš Šprlák
predseda Združenia pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry

Súčasný ekonomický systém stojí na križovatke a na konci jednej z ciest je neoliberálna dystopia, v ktorej je človek redukovaný na výrobný prostriedok v prospech úzkej skupine privilegovaných. Aby sme sa jej vyhli, potrebujeme poľudšťovať trh práce, a to nie len cez opatrenia, akými sú minimálna mzda a ochrana zamestnancov. Majme odvahu hovoriť aj o riešeniach, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať radikálne a závislosť na zamestnaní stavajú na hlavu – znižovanie pracovného času, nepodmienený základný príjem, výrazná robotizácia práce. Ak nám záleží na spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti, každý z nás sa má za tieto zmeny aktívne zasadzovať tam, kde práve pôsobí: zamestnanec odborovým organizovaním a podporou Pracujúcej chudoby, ale napríklad aj taký kariérny poradca - poukázaním na nespravodlivosť a vzdelávaním agentúrnych a iných prekérnych zamestnancov o ich právach.

Ján Sýkora
predseda nového nezávislého Odborového združenia ČLEN v spoločnosti SLOVNAFT, dlhoročný aktivista v oblasti pracovných a mzdových požiadaviek zamestnancov.

Iniciatívu a činnosť občianskeho združenia Pracujúca chudoba už dlhšiu dobu sledujem a myslím si, že jej návrhy sa dostávajú úspešne aj do praxe a tým jednoznačne vylepšujú pracovné a mzdové podmienky obyčajných zamestnancov. Z pohľadu nezávislej odborovej činnosti sú návrhy na legislatívne zmeny totožné s tými odborovými a navyše som presvedčený, že práve táto platforma zbližuje všetkých odborových aktivistov a prináša, v zmysle hesla "V jednote je sila" užitočné riešenia pre zamestnancov v reálnom pracovnom každodennom živote.

Možno najdôležitejšou úlohou, ktorá vznikom a aktivitami Pracujúcej chudoby nabrala reálne výsledky, je zvyšovanie právneho povedomia radových zamestnancov voči zamestnávateľom, pre ktorých je oveľa prijateľnejšie zamestnávať nevedomých zamestnancov, ako tých uvedomelých, ktorí sa aktívne hlásia za svoje požiadavky v oblasti zvyšovania životnej úrovne a zlepšovania pracovných podmienok.

Peter Ševčík
predseda odborovej organizácie v Glovis, Žilina

Ako predseda ZO KOVO Glovis Žilina sa pravidelne stretávame s neochotou, neaktivitou alebo až prílišným strachom štátnych inštitúcií, ktoré by mali chrániť záujmy zamestnancov, postaviť sa na ich stranu a aktívne riešiť problémy.

Vnímame, že je veľmi potrebná reforma Inšpektorátov práce a zmena legislatívy zameraná na zlepšenie života pracujúcich,

A preto ako Základná organizácia KOVO Glovis Žilina vyjadrujeme plnú podporu Iniciatíve Pracujúcej chudoby na potrebné zmeny a ich aplikáciu do praxe.

Za lepšiu budúcnosť pre nás všetkých!

Tomáš Schroll
predseda VZO OZ KOVO MOBIS Žilina

Občianske združenie Pracujúca chudoba plne podporujem a vážim si ich prácu a celkovo myšlienku tohto projektu. Ak chceme presadzovať oprávnené požiadavky svojich členov, obhajovať ich zamestnanecké, mzdové, pracovné, sociálne, kultúrne práva a záujmy ako aj základné demokratické a občianske práva, musí byť legislatíva v tej najlepšej kondícii a to bohužial nie je. Niekedy stačí odhodiť strach - tú nepríjemnú emóciu - a začať s neprávosťou bojovať. Pretože pasivita a ľahostajnosť nič nezmení. To platí vo všeobecnosti, nielen v pracovnom živote.

Ivan Horváth
predseda ZO VMHD pri DPMK a. S.

Podporujeme hlavné zmeny na inšpektorátoch práce, s ktorými máme veľké skúsenosti. Pracujú tam ľudia s titulom Ing. Mgr. a inak vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ale s legislatívou pracovného práva majú veľký problém. Málokedy sa zaoberajú výkladom a komentárom k Zákonníku práce a neštudujú aj stanoviská jednotlivých ministerstiev k špecifickým a nejasným ustanoveniam Zákonníka práce. Je potrebné tam dostať viac fundovaných ľudí.

Pracovné súdy - to je samostatná kapitola. Je toho veľa a v mnohých navrhovaných bodoch Iniciatívy Pracujúcej chudoby vyjadrujeme súhlas.

Peter Mrázik
predseda Moderných odborov Jaguar Land Rover

Všetci žijeme v prostredí, ktoré sa vyznačuje legislatívnou neistotou a spoločnosť nemá stanovenú jasnú víziu a stratégiu smerovania. Som vďačný za iniciatívu, ktorá sa na objektívnych faktoch snaží vyvolať konštruktívnu, celospoločenskú diskusiu a tým aktívne prispieva k zlepšeniu pracovno-právneho prostredia a povedomia občanov Slovenska.

Komunikácia je veľmi dôležitá pre pochopenie potrieb toho druhého. Na základe nej dokážeme úspešne predchádzať konfliktom, v ktorých sa naša energia len zbytočne stráca. Napriek tomu, že sa zamestnávateľ aj zamestnanec snažia presadiť svoj vlastný záujem, nemožno ich považovať za nepriateľov. Obaja sú na jednej lodi a súčasťou trhu.

Realita je dnes taká, že väčšina bežných zamestnancov na Slovensku je v skutočne v zlom postavení.

Nevyhnutne potrebujeme spoločne posilňovať uvedomenie si osobnej zodpovednosti každého z nás, pretože dôsledkom absolútneho tolerovania politických rozhodnutí v spoločnosti, nefunguje všetko tak, ako má a prichádza tak k nerovnováhe. Problémy, s ktorými sa stretávame, by sa všetky dotknuté subjekty mali snažiť riešiť spoločne tak, aby efektívne budovali spoločnosť, ktorá je udržateľná, napredujúca, prosperujúca a spravodlivá.

V momente, keď sa toto udeje, môžu zamestnanci, zamestnávatelia a štát prirodzene viesť efektívny, konštruktívny, sociálny dialóg pre zachovanie rovnováhy, ktorá nás posúva v pred.

Ing. PhDr. Peter Daubner
politológ, filozof a ekonóm

Je chvályhodné, že sa Pracujúcej chudobe podarilo presadiť hneď niekoľko legislatívnych zmien v prospech pracujúcich, ešte dôležitejšie však je, že sa jej podarilo zmeniť verejný diskurz a posunúť jeho hranice v sociálno-ekonomických témach, ktorý bol až donedávna výlučne v rukách insitných neoliberálnych „expertov“ financovaných veľkým biznisom.

Pracujúci človek v tejto krajine má teraz konečne hlas, ktorý je počuť. A keďže boj o uznanie pracujúcich a ich sociálnych práv dnes prebieha v diskurzívnej aréne politicko-ideologického boja, je tento hlas neoceniteľným, keďže hlasom pracujúcich, teda tých, ktorých v politickej aréne nikto neprezentuje, dnes už nikto nerozpráva.

Členovia občianskeho združenia Pracujúca chudoba sú mladí, vzdelaní, motivovaní a odborne spôsobilí ľudia, ktorých postoje, názory a predkladané riešenia sociálno-ekonomických problémov sú pre verejný diskurz prínosné a nenahraditeľné. Preto ich iniciatívy podporujem.